Rovnovážny orgán

ROVNOVÁŽNY ORGÁN Je uložený v polkruhových kanáloch a vo vačkoch na slimáku, ktoré sú vyplnené tekutinou. Zmyslovými bunkami sú vlásky, ktoré drážia malé, plávajúce kryštáliky. Kryštáliky sa pri každej zmene polohy hlavy pohnú v smere zemskej príťažlivosti – podráždia vlásky a mi si uvedomíme zmenu polohy hlavy a tela. Na kryštáliky v uchu môže ale pôsobiť aj odstredivá sila, preto piloti stíhačiek, alebo gymnasti, krasokorčuliari, alebo akrobati sa učia rovnovážny orgán ignorovať. Pozri video: https://www.youtube.com/watch?v=tuqkGNJ6F2U

Sluch

Orgánom sluchu a rovnováhy je ucho. Má 3 časti: 1. vonkajšie ucho – ušnica + zvukovod 2. stredné ucho - bubienok + 3 kostičky ( kladivko, nákovka, strmienok) a 3. vnútorné ucho – tvorí ho takzvaný slimák na ktorom sú tri polkruhové kanáliky Stredné ucho spája s ústnou dutinou Eustachova trubica , kvôli vyrovnávaniu tlaku. Stavba sluchovo – rovnovážneho orgánu - obrázok

SLUCH Zvukové vlny zachytáva ušnica a zvukovod ich privádza k bubienku. Bubienok sa pod nárazmi vĺn rozkmitá – premení zvuk na mechanickú prácu. Kmitanie sa ďalej pomocou sluchových kostičiek zosilní a prenesie do slimáka. Slimák je vyplnený tekutinou ktorou sa kmitanie dobre šíri a dráždi sluchové receptory na vnútornej stene slimáka. Receptory sú napojené na sluchový nerv, ten privádza vzruchy do mozgu, kde si zvuk uvedomíme.

Hmat

HMAT Receptory hmatu nazývame aj hmatové telieska. Sú uložené v koži a umožňujú nám získavať informácie o povrchu, tvare predmetov, tlaku, chvení, teplote či bolesti. Na vnímanie bolesti slúžia špecializované , takzvané voľné nervové zakončenia , ktoré sa nachádzajú nie len v koži, ale aj vo vnútri tela.

Receptory hmatu sú umiestnené nepravidelne, na niektorých častiach v tele ich je oveľa viac (napríklad na rukách). Nevidiaci ľudia majú oveľa lepší hmat, stratou zraku sa im ostatné zmysly zosilnia.

Zmyslové orgány - čuch a chuť

 

Zmysly a zmyslové orgány človeka poskytujú informácie o vonkajšom aj vnútornom prostredí. Podnety ( ako svetlo, tlak, zvukové vlny) premieňajú na nervové vzruchy, ktoré sa šíria pomocou nervov do centrálnej nervovej sústavy, kde si ich človek uvedomí (čiže pocíti pach, bolesť, zvuk, obraz a podobne) .

Základné zmysly človeka sú: čuch, chuť, hmat, zrak a sluch.

ČUCH

Receptory čuchu (čuchové bunky), sú uložené v nosovej dutine. Plynné látky vdýchnuté nosom sa rozpúšťajú v hliene a dráždia vlásky čuchových buniek. Signál, ktorý vznikne po podráždení sa potom prenáša pomocou čuchových nervov do čuchového centra v prednom mozgu. Zaujímavé je, že ak vdychujeme rovnaké pachy dlhší čas, čuchový zmysel sa otupí. Preto si človek vlastnú vôňu veľmi neuvedomuje. A to ani vtedy, keď to napríklad preženie s deodorantom, alebo sa dlhší čas neosprchuje. Ostatní vás však zacítia aj na niekoľko metrov :).

CHUŤ

Receptory chuti (chuťové poháriky) sú uložené v ústnej dutine, najmä na jazyku, ale aj podnebí, v hrdle, na mandliach. Vlásky v chuťových pohárikoch dráždia látky rozpustené v slinách a kvapalinách. Chuťové receptory rozlišujú 7 základných typov chuti: 1. Sladkú, 2. Slanú, 3. Kyslú, 4. Horkú, 5. Umami , 6. Štipľavú a 7. Trpkú. Všetky tieto chute obsahujú potraviny. Ich kombináciou vzniká výsledná chuť. Aby potraviny chutili lepšie, niektoré chute sa do nich pridávajú až v nezdravo veľkých dávkach. Napríklad do zemiakových lupienkov sa pridáva glutaman sodný, pretože obsahuje veľké množstvá chute umami. Glutaman robí z chipsov neodolateľnú pochúťku, ale zdraviu prospešný nie je.

Niektoré chute cítime v určitých zónach na jazyku intenzívnejšie – pozri obrázok.

Domáca úloha: Dnes dostanete dve domáce úlohy. Jednu povinnú, odpoveď napíšte do zošita  a jednu dobrovoľnú. Obidve úlohy sú zábavné a zaujímavé.

1.      Povinná DÚ: Čuch a chuť spolu veľmi úzko súvisia. Niektoré chute  bez čuchového orgánu ani nespoznáš. Vypýtaj si od mamy mletú škoricu. Naber si z nej malý kúsok na koniec lyžičky, ale tak, by si ju pri tom neovoňal(a). V jednej ruke teraz držíš lyžičku so škoricou, druhou rukou (ukazovákom a palcom) si poriadne zapchaj nos. Vlož si škoricu do úst, poriadne premiešaj so slinami a ochutnávaj. Pozor – nos musí byť stále upchatý! Nepúšťaj ho. Porozmýšľaj, ako škorica chutí so zapchatým nosom. Nakoniec si nos odopchaj.

      Napíšte mi čo ste zistili. Ako chutí škorica so zapchatým nosom a ako chutí , keď je nos odopchatý?

2.      Dobrovoľná DÚ: Máte radi zemiakové lupienky? Skúste si ich doma spraviť bez glutamanu a bez palmového oleja.

RECEPT: Aby sa lupienky dobre podarili, je potrebné očistené zemiaky nakrájať na veľmi tenké plátky napríklad pomocou krájača na uhorky. Ďalej treba nakrájané zemiaky prepláchnuť a namočiť do vlažnej vody na asi 15 minút. Potom znovu niekoľko krát prepláchnuť, takto ich zbavíme škrobu. Nakrájané zemiaky zbavené škrobu potom rozprestrieme na kuchynskú utierku a aspoň mierne osušíme.

Zemiakové plátky pražíme vo veľkom množstve bravčovej masti, alebo rastlinného oleja, tak aby boli celé ponorené. Nemusíte pražiť všetky naraz, miniete menej tuku.

Kedy sú lupienky hotové, zistíme podľa zlatistej farby. Hotové lupienky necháme odkvapkať od prebytočnej masti a jemne ich osolíme.

Ak by ste chceli docieliť dokonalú chrumkavosť, treba dať lupienky po upražení, ešte na niekoľko minút dopiecť do vyhriatej rúry. Dobrú chuť.

Poznámka: V mikrovlnke, alebo v rúre sa dajú lupienky spraviť aj bez tuku, chutia ale celkom inak.